06 May 2022

La’o Hamutuk husu PN atu la aprova proposta Orsamentu Retifikativu

Iha dia 4 fulan Maiu 2022, La'o Hamutuk submete karta aberta ba Komisaun C no Deputadu/a hotu iha Parlamentu Nasionál kona-ba Proposta Orsamentu Retifikativu ba Lei Orsamentu Jerál Estadu 2022. Maske Governu la loke oportunidade ba sosiedade sivíl atu submete Submisaun ba proposta ne’e, ami konsidera importante atu hato’o ami nia preokupasaun ho proposta refere hodi bele ajuda Deputadu/a sira atu halo desizaun di’ak liu.

Iha loron 26 Abril, Konsellu Ministrus deside atu husu Parlamentu Nasional atu aumenta OJE 2022 promulga ona ho despeza foun ba biliaun $1,13 hodi finansia medidas balun, inklui kriasaun Fundu dos Kombatentes de Libertasaun Nasional (FCLN) ho valór $1 bilaun.

Prosesu atu diskute proposta ida ne’e ho tempu limitadu tebes tanba hafoin pedidu husi Governu atu aprova ho lalais, iha loron 29 Abril Parlamentu deside atu halo debate kona-ba proposta ida ne’e ho karákter urjénsia. Governu justifika pedidu ida ne’e ho razaun katak medidas ne’ebé propoin iha Orsamentu Retifikativu presiza kedas atu responde ba situasaun ekonómiku atuál. Rezultadu mak katak Komisaun sira sei halo audiénsia durante 3-5 Maiu, no debate iha plenária Parlamentár iha loron 9-13 fulan Maiu.

Bainhira hetan aprovasaun, OJE 2022 retifika sei sa’e liu biliaun $3,2. Montante ne'e boot liu iha istória Timor-Leste nian. Orsamentu 2022 hetan finansia ho transferénsia biliaun $2,4 husi Fundu Petrolíferu, liu dala haat Rendimentu Sustentável Estimadu. Nune’e La’o Hamutuk preokupa ho proposta ne’ebé Governu propoin hodi foti desizaun ne’ebé sei fó impaktu boot ba sustentabilidade finansas estadu, ho maneira ne’ebé ansi demais no la mai ho urjénsia klaru. 

La’o Hamutuk la haree razaun forte atu justifika pedidu urjénsia ne’ebé Parlamentu Nasionál aprova tiha ona. Maske Governu deskreve katak Orsamentu Retifikativu ida ne’e presiza atu responde ba situasaun urjente, realidade mak programa sira ne’ebé Governu propoin la’ós urjente no apoiu ba ema vulneravel hetan parte ki’ik de’it husi proposta ida ne’e. Tuir proposta ne’e, ema kiak sei hetan de’it 8% husi transferénsia foun ne’e, liu husi programa subsídiu ba kada uma kain, programa UKL+, no edukasaun hetan 1%. Maioria (89%) husi proposta ida ne’e sei fó ba Fundu dos Kombatentes de Libertasaun Nasionál. 

Se Governu haree iha duni urjénsia atu realiza programa foun husi proposta ne’e, iha dalan ne’ebé eziste ona ba Governu atu uza osan husi OJE 2022 aprovadu. Lei Enkuadramentu Orsamentál loke dalan ba Governu atu muda alokasaun balun la ho kria Orsamentu Retifikativu. Aléinde ne’e, Fundu Kontinjénsia iha OJE 2022 aprovadu hetan ona alokasaun tokon $29.5; fundu ida ne’e sufisiente atu selu ba maioria husi programa foun ne’ebé Governu propoin (Fundu FCLN de’it nudár transferénsia eskala boot ne’ebé presiza hetan transferénsia foun). 

Ami preokupa katak proposta ne’e bele hamosu tendénsia perigozu, katak prosesu OJE ne’ebé estabelese iha Lei Enkuadramentu Orsamentál bele ignora se bainhira iha motivasaun polítika. Tuir rezultadu husi eleisaun Prezidensiál liu ba, Dr. Ramos Horta sei hala’o funsaun nudár Prezidente Repúblika foun ba Timor-Leste hafoin toma pose iha 20 de Maiu 2022. Rezultadu eleisaun la bele sai razaun ba Governu atu fó presaun ba PN atu pasa lejizlasaun no hetan promulgasaun husi Prezidente Repúblika atuál, ho maneira lalais ne’ebé la iha oportunidade atu diskute ho kle’an.

Kona-ba Fundu dos Kombantentes de Libertasaun Nasionál, ami haree katak informasaun ne’ebé Governu fahe la kompletu. Ami preokupa katak Governu propoin atu kria ho lalais Fundu foun ida ne’e, la ho detallu kona-ba jestaun Fundu refere. Seidauk iha dekretu-lei ne’ebé jere Fundu ne’e, no tuir Governu nia Plano Legislativo 2022 seidauk iha planu atu kria rejime legál durante tinan ne’e. Kriasaun FCLN la'ós urjente, no ami konsidera katak mudansa ba mekanizmu atu fó apoiu ba veteranu sira no estrutura OJE no finansas estadu ba futuru di’ak liu bele diskute ho kle’an tan. Se bainhira Parlamentu hala’o debate kona ba proposta ida ne’e ho karákter urjénsia, la iha tempo sufisiente atu konsidera ho kle’an impaktu ruma ne’e. 

Bazeia ba preokupasaun sira iha leten, iha ami nia submisaun La’o Hamutuk sujere atu Parlamentu Nasionál atu la aprova proposta Orsamentu Retifikativu. Ami hein katak hafoin Parlamentu rejeita proposta Orsamentu Retifikativu, Governu no Parlamentu bele diskute no deside se Timor-Leste presiza lejizlasaun foun atu fasilita apoiu efetivu ba grupu vulneravel sira.

No comments:

Post a Comment