30 June 2022

TimorGAP Hahú Esplorasaun Mesak iha Bloku Pualaca

 Link to this post in English 

Hanesan públiku karik hatene, iha dia 24 Juñu 2022, TimorGAP realiza lansamentu projetu Timor Gap Pualaca Block no programa sosializasaun ba atividade esplorasaun petróleu iha area kontratu PSC-TL-OT-21-17. PSC (Production-Sharing Contract) ka Kontratu Fahe Produsaun ida ne’e asina iha Dezembru tinan 2021, Governu fó PSC ba TimorGAP liu husi prosesu segredu – laiha konkursu públiku ka oportunidade ba kompañia sira seluk atu fó proposta.

Atividade petróleu no gas, iha faze rua prinsipál, husi peskiza no produsaun, esplorasaun mak kompañia petrolíferu sira hahú husi buka informasaun ka halibur dadus, sízmiku too perfurasaun (teste well), esperiénsia hotu indústria ne’e nian maioria parte peskiza sira la hetan rezerva ho valor sufisiente atu justifika produsaun. 

Posu ida husi area kobertura ba bloku ida ne’e mak iha aldeia Pualaca iha Suku Laclubar, rezerva ki’ik ida ne’e mina-rai no gas naklekar tiha iha rai leten hanesan públiku hatene, kampu ida ne’e dezenvolve husi tempu okupasaun portugés dezde 1892 no halo produsaun liu husi harii refinaria ki’ik ida ne’ebé jere husi Dr. José Ramos-Horta nia maun hodi uza ba konsumu lokál. Mina no gas sai ba rai leten iha posu Pualaca ne’e la’o tiha ona maizumenus tinan 130, nune’e laiha serteza forte atu iha rezerva signifikante atu justifika komersialmente ba produsaun.

TimorGAP foin atu halo atividade esplorasaun iha area ida ne’e hanesan operadór mesak, antes ne’e sira nian projetu seluk sempre iha operadór seluk hanesan Eni, Timor Resources, Woodside, no SundaGas. Iha indústria estrativa sira ezije esperiénsia boot atu hamenus risku boot ba komunidade no ambiente, TimorGap rasik laiha esperiénsia atu halo atividade hanesan ne’e mesak.

To’o lansamentu no sosializasaun ida ne’e realiza, autoridade relevante ANPM no MPM rasik la publika konteúdu ba PSC ne’e iha internet no Jornál da Repúblika, ANPM foin publika PSC ida ne’e hafoin La’o Hamutuk relembra sira nian obrigasaun legal. Tuir Lei Atividade Petrolíferu artigu 29 prevee kona ba dokumentu sira ne’ebé tenke publika husi Ministériu ka instituisaun relevante sira ba iha Jornál da Repúblika mak avizu inklui selebrasaun autorizasaun sira.

Area kobertura iha Bloku ida ne’e too iha area 1,575 km kuadradu iha munisipiu tolu, husi Laclubar, Natarbora, Barique (munisipiu Manatuto) too Fatuberliu (munisípiu Manufahi) no Dilor (munisípiu Viqueque).  Tuir planu TimorGap ho nian subsidiáriu sei halo peskiza ho aviaun (Full Tensor Gravity Gradiometry (FTG) detail) antes determina ba peskiza iha faze sízmiku. Ami rona katak kontrator ba servisu ida ne’e sei realiza FTG iha fulan jullu nian rohan maibé too agora ami seidauk haree atividade ida ne’e nian TOR no prosesu lisensamentu ambientál. TimorGAP nudár proponente presiza aprezenta proposta Avaliasaun Impaktu Ambientál no Planu Jestaun Ambientál molok bele hetan lisensa, ida ne’ebé liu husi transparénsia, konsultasaun públiku, no lori tempu atu analiza kle’an antes permite operadór hala’o nian operasaun.

Iha lansamentu refere, aléinde partisipa husi Ministru Petróleu no Minériu, ANPM, marka prezensa mós husi autoridade sivíl no militár sira husi munisipiu tolu, Viqueque, Manufahi no Manatuto inklui Komandante FDTL no PNTL. Sosializasaun ida ne’e TimorGap, ANPM no MPM esplika jerál de’it katak Timor-Leste iha nesesidade atu kontinua ho esplorasaun no produsaun sira seluk tanba Bayu-Undan atu hotu no Fundu Petrolíferu atu remata iha tinan 10 tuir mai, esplika mós katak indústria ida ne’e ezije ema ho skill espesífiku no as, afeta rai, nune’e sei estabelese ekipa ida hodi halibur reprezentante oin-oin atu halo konsultasaun detallu ho fatin espesífiku iha area autorizasaun. Husi Diskursu Komandante PNTL sira nian, iha tendénsia ba ameasa ka hasai liafuan kro’at ba povu, liu-liu ba foin-sa’e sira. Iha tempu diskusaun partisipante sira husu, bainhira atividade petrolíferu ida ne’e la’o bele promove diálogu saudavel duke aproxima ho maneira hatudu forsa no obriga atu kumpre. 

Maske iha limitasaun tempu durante diskusaun, komisaun la permite La’o Hamutuk atu ko’alia iha sosializasaun refere ka halo intervensaun ka pergunta ruma, maibé ami apresia tanba komunidade lokál no estudante sira loke asuntu importante sira no hetan resposta di’ak husi MPM, ANPM no TimorGAP rasik, sira promete atu introdús konteúdu lokál maibé la konsege atu oferese maneira no prosesu sira atu envolve populasaun sira iha area ne’ebá, maibé ita tenke hein too diskursu sira bele tau iha pratika katak, sei realiza duni konsultasaun Partisipativa ho koñesimentu no konsiénsia mutua komunidade nian inklui fornese informasaun kompletu ba públiku no komunidade afetadu sira. Lansamentu no sosializasaun ida ne’e maizumenus ema na’in 200 maioria mane, barak mós ba husi Dili, inklui membru Polísia hamutuk 20, F-FDTL balun no reprezentante komunidade sira. 

La’o Hamutuk hanoin katak dalan di’ak liu mak Governu Timor-Leste atu muda diresaun husi dependénsia ba rekursu la renovavel petróleu no gas ba promove setór agrikultura no indústria transformadór sira. Bele uza osan uitoan ne’ebé ita investe iha merkadu finanseiru liu husi Fundu Petrolíferu agora ba dezenvolve rekursu umanu di’ak no dezenvolve ekonomia diversifikadu no sustentável. Ami fiar katak kore an husi dependénsia ba petróleu mak pasu inísiu la’o iha dalan ne’ebé loos no define dalan seluk ne’ebé ekitável no justu liu hodi solusaun loloos ba problema estruturál seluk ne’ebé eziste tinan barak.

Ami apresia Prezidente TimorGAP nian intervensaun ikus katak sei iha konsultasaun ne’ebé kle’an liu atu rona parte oin-oin nian diretu, preokupasaun no interese antes prosesu hotu la’o ba oin. Ami enkoraja atu uza oportunidade sira hodi ajuda komunidade sira atu hatene risku sira ne’ebé sei husik hela husi atividade petróleu no gas iha area sira ne’ebé hetan autorizasaun. 

No comments:

Post a Comment