Díli, 26 Agostu 2026 — La’o Hamutuk submete Policy Brief ho títulu “Investe iha Setór Produtivu sira atu Hametin Diversifikasaun Ekonomia iha Timor-Leste” ba Governu no instituisaun relevante sira, nu’udar kontribuisaun konstrutiva ba debate nasionál kona-ba oinsá Timor-Leste bele harii ekonomia ne’ebé produtiva, diversifikadu, inkluziva, sustentável no menus dependente ba petróleu.
Policy Brief ida ne’e bazeia ba rezultadu Kolókiu Nasionál ne’ebé hala’o iha 17–18 Marsu 2026, ho kolaborasaun ho Oxfam iha Timor-Leste no Core Group Transparency (CGT). Dokumentu ne’e analiza dezafiu estruturál sira ne’ebé Timor-Leste enfrenta no hato’o rekomendasaun polítika ba tempu badak, médiu no naruk, ho objetivu atu haforsa kapasidade produtiva doméstika, hamenus dependénsia ba importasaun no rendimentu petrolíferu, no harii baze ekonómiku ne’ebé bele sustenta povu nian moris di’ak no jerasaun sira tuir mai.
Diversifikasaun Ekonomia mak Prioridade Estratéjika
Timor-Leste kontinua enfrenta dezafiu estruturál iha dezenvolvimentu ekonómiku, inklui dependénsia aas ba rendimentu petrolíferu no Fundu Petrolíferu, baze produtiva doméstika ne’ebé sei limitadu, dependénsia ba importasaun no kapasidade esportasaun naun-petrolífera ne’ebé presiza haforsa. Iha kontestu ida ne’e, La’o Hamutuk konsidera katak diversifikasaun ekonomia tenke sai prioridade estratéjika nasionál.
Diversifikasaun la’ós de’it kona-ba aumenta númeru atividade ka setór ekonomia maibé signifika muda gradualmente estrutura ekonomia husi dependénsia aas ba rendimentu petrolíferu no importasaun ba ekonomia ne’ebé iha kapasidade produtiva doméstika ne’ebé forte, kria empregu produtivu, aumenta valór produtu lokál, promove esportasaun naun-petrolífera no hamenus vulnerabilidade ba xoke ekonomia husi li’ur.
Ba La’o Hamutuk, diversifikasaun ekonómika mós tenke haree hanesan oportunidade atu uza patrimóniu petrolíferu ne’ebé limitadu no naun renovavel atu harii kapasidade ekonómika ne’ebé bele dura liu tan husi tempu util petrolíferu.
Patrimóniu naun Renovavel
Fundu Petrolíferu reprezenta patrimóniu nasionál ne’ebé mai husi rekursu petrolíferu naun renovavel. Tanba natureza naun renovavel ida ne’e, jestaun no utilizasaun patrimóniu ida ne’e presiza halo ho responsabilidade, transparénsia, prudénsia fiskál no perspetiva interjerasionál.
La’o Hamutuk konsidera katak osan ne’ebé mai husi petróleu tenke iha medida ne’ebé apropriadu no sustentável, kontribui ba formasaun kapitál produtivu no kapasidade nasionál. Investimentu iha edukasaun, saúde, agrikultura, bee, infraestrutura produtiva, kompeténsia umana, inovasaun no instituisaun públika ne’ebé forte bele ajuda transforma patrimóniu naun renovavel sai kapasidade ne’ebé bele fó benefísiu ba jerasaun sira tuir mai.
Objetivu estratéjiku la bele limita ba oinsá atu sustenta gastu públiku iha tempu badak maibé oinsá atu uza patrimóniu naun renovavel husi petróleu atu hamenus dependénsia ba petróleu rasik. Ita la bele substitui dependénsia ba petróleu ho dependénsia ba Fundu Petrolíferu. Ita presiza uza patrimóniu naun renovavel atu harii ekonomia ne’ebé iha kapasidade atu moris no dezenvolve ho ninian baze produtiva rasik.
Agrikultura no Soberania Ai-Han Nu’udar Pilár Diversifikasaun
Agrikultura iha papél estratéjiku ba ekonomia no povu nian moris, tanba iha liga diretamente ho seguransa no soberania ai-han, empregu, rendimentu família, ekonomia rurál no dezenvolvimentu komunidade.
Policy Brief ida ne’e rekomenda atu investimentu públiku fó prioridade ba aumentu produsaun agríkola doméstika no haforsa kapasidade agrikultór sira atu responde ba nesesidade merkadu rai-laran. Ida ne’e inklui apoiu ba fini lokál, produsaun ai-han ho valór nutrisaun aas no sistema agríkola ne’ebé apropriadu ho realidade no kondisaun ekolójika Timor-Leste.
Investimentu iha agrikultura tenke la’o liu husi infraestrutura no servisu sira ne’ebé agrikultór presiza, inklui bee no irrigasaun, armazenamentu, prosesamentu, transportasaun, asesu ba merkadu, teknolojia apropriada no asisténsia téknika. Objetivu la’ós de’it atu aumenta volume produsaun, maibé atu haforsa soberania ai-han, aumenta rendimentu agrikultór, kria valór iha rai-laran no hamenus dependénsia ba importasaun ai-han.
Indústria Transformadóra no Kadeia Valór Doméstika
Timor-Leste iha potensiál atu aumenta valór husi produtu lokál, inklui kafé, kakau, nu, au, ai-kameli, produtu testil no sira seluk. Indústria transformadóra, tanba ne’e, bele sai komponente importante ida iha estratéjia diversifikasaun ekonomia. La’o Hamutuk rekomenda atu dezenvolvimentu indústria liga ho agrikultura no setór produtivu sira seluk, atu matéria prima lokál bele prosesadu liu tan iha rai laran no kria tan valór iha ekonomia doméstika.
Indústria transformadóra presiza la’o hamutuk ho investimentu iha enerjia, bee, infraestrutura, merkadu, kompeténsia profisionál no inovasaun. Polítika industriál mós tenke konsidera viabilidade ekonómika, nesesidade merkadu, impaktu sosiál, sustentabilidade ambientál no kapasidade atu opera no dezenvolve iha tempu naruk. Ba La’o Hamutuk, industriálizasaun la bele signifika de’it aumenta estrasaun rekursu naturál. Transformasaun ekonomia presiza aumenta valór iha rai laran, kria empregu produtivu, haforsa kapasidade produtiva nasionál no respeita limite ekolójiku no natureza naun renovavel rekursu naturál sira.
Juventude, Edukasaun no Kapitál Umanu
Diversifikasaun ekonomia presiza kapitál umanu ne’ebé iha koñesimentu, abilidade, inovasaun no kapasidade atu responde ba mudansa iha ekonomia no merkadu servisu.
Policy Brief ne’e rekomenda atu aumenta apoiu ba juventude sira ne’ebé hala’o atividade ekonómika, haforsa kompeténsia téknika no dijitál, promove inovasaun no hadi’a ligasaun entre edukasaun, formasaun profisionál no nesesidade merkadu servisu.
Timor-Leste mós bele aproveita esperiénsia, koñesimentu no poupansa husi sidadaun sira ne’ebé servisu iha rai li’ur, liu husi ambiente no mekanizmu apropriadu ne’ebé fasilita sira nian kontribuisaun ba ekonomia doméstika, inklui bainhira sira fila mai. Investimentu iha edukasaun no formasaun, tanba ne’e, la’ós de’it despeza sosiál maibé nudár investimentu iha soberania no kapasidade ekonómika nasaun.
Infraestrutura Produtiva, Bee no Reziliénsia Ambientál
Infraestrutura públika tenke responde ba nesesidade ekonomia produtiva no povu nian moris di’ak. Bee, eletrisidade, estrada, irrigasaun no infraestrutura ba retensaun no jestaun bee presiza planeadu ho estratéjia integradu, atu suporta produsaun, produtividade, seguransa ai-han no reziliénsia ba mudansa klimátika.
La’o Hamutuk konsidera katak investimentu públiku labele haree de’it husi montante osan ne’ebé gasta ka númeru infraestrutura ne’ebé konstrui, maibé mós bazeia ba benefísiu ne’ebé infraestrutura sira fó ba povu, produtividade ekonomia, sustentabilidade no kapasidade atu opera no mantén infraestrutura sira. Protesaun bee-matan, rai, floresta, biodiversidade no ekosistema mós tenke integra iha planeamentu ekonómika. Diversifikasaun ekonómika ne’ebé degrada baze naturál produsaun sei la bele sustentável iha tempu naruk.
Kooperativa no Setór Privadu Doméstiku
Setór privadu doméstiku no kooperativa sira iha poténsia atu sai motor importante ba diversifikasaun ekonómika, liu-liu iha área rurál no iha kadeia valór produtu lokál.
Policy Brief rekomenda dezenvolvimentu polítika kooperativa ne’ebé klaru atu enkoraja no promove kooperativa produtiva, liu-liu sira ne’ebé bele aumenta produsaun, prosesamentu, merkadu no rendimentu komunidade. Apoiu públiku ba kooperativa no negósiu doméstiku tenke bazeia ba kritériu transparente, asesu justu, responsabilidade no rezultadu ne’ebé bele sukat. Mekanizmu apoiu tenke evita kria dependénsia permanente ba subsídiu ka kontratu públiku no ajuda harii kapasidade negósiu ne’ebé sustentável.
Rekomendasaun Estratéjika ba Governu no Instituisaun Relevante Sira
Bazeia ba análize no rekomendasaun iha Policy Brief, La’o Hamutuk konvida Governu no instituisaun relevante sira atu konsidera prioridade sira tuir mai:
1. Haforsa agrikultura no soberania ai-han
Aumenta investimentu iha produsaun doméstika, fini lokál, bee, irrigasaun, armazenamentu, prosesamentu no asesu ba merkadu, ho prioridade ba agrikultór ki’ik no ekonomia rurál.
2. Promove indústria transformadóra no kadeia valór doméstika
Dezenvolve indústria ne’ebé aumenta valór produtu lokál, kria empregu produtivu no haforsa ligasaun entre produsaun, prosesamentu no merkadu.
3. Prioriza infraestrutura produtiva
Integra investimentu iha bee, eletrisidade, estrada, irrigasaun no infraestrutura retensaun bee ho nesesidade ekonomia, sosiál no ambientál.
4. Investe iha juventude no kapitál umanu
Haforsa edukasaun, formasaun profisionál, kompeténsia dijitál, peskiza, inovasaun no oportunidade ekonómika ba juventude.
5. Haforsa kooperativa no setór privadu doméstiku
Kria ambiente regulatóriu, finanseiru no merkadu ne’ebé transparente no klaru no estavel, atu fasilita dezenvolvimentu atividade produtiva doméstika.
6. Haforsa governansa no responsabilidade fiskál
Garante transparénsia iha planeamentu, alokasaun no ezekusaun investimentu públiku, inklui monitorizasaun, avaliasaun no responsabilidade kona-ba rezultadu.
7. Integra sustentabilidade ambientál iha polítika ekonomia
Garante katak protesaun bee, rai, floresta, biodiversidade no reziliénsia klimátika sai parte integrante husi planeamentu no implementasaun diversifikasaun ekonomia.
Diversifikasaun Ekonomia Hanesan Dalan Atu Hamenus Dependénsia Estrativista
Ba La’o Hamutuk, dezafiu Timor-Leste la’ós de’it oinsá atu hetan fonte rendimentu foun maibé liu-liu oinsá atu muda estrutura ekonomia atu hamenus dependénsia ba modelu estrativista, ne’ebé bazeia aas liu ba estrasaun no esportasaun rekursu naturál, liu-liu rekursu ne’ebé naun renovavel.
Modelu ekonomia diversifikadu presiza fó valór boot liu tan ba produsaun, koñesimentu, traballu, inovasaun, natureza no kapasidade komunidade. Ne’e presiza haforsa kapasidade atu transforma matéria prima lokál sai produtu ho valór liu tan, kria empregu produtivu no aumenta benefísiu ne’ebé hela iha ekonomia doméstika.
Hanesan parte husi prosesu ida ne’e, polítika ekonomia presiza haree mós impaktu sosiál no ambientál husi atividade ekonomia. Rekursu naturál la bele haree de’it hanesan fonte rendimentu ka matéria prima komersiál maibé nudár parte husi patrimóniu nasionál no sa baze ba komunidade nian moris no jerasaun sira tuir mai. Tanba ne’e, diversifikasaun ekonómika presiza la’o hamutuk ho soberania ai-han, justisa sosiál, protesaun ambientál, transparénsia, partisipasaun komunidade no responsabilidade interjerasionál.
Proposta ba Diálogu no Asaun Nasionál
Liu husi submisaun Policy Brief ida ne’e, La’o Hamutuk husu Governu no instituisaun relevante sira atu konsidera evidénsia no rekomendasaun sira ne’ebé aprezenta iha prosesu planeamentu, formulasaun no implementasaun polítika ekonomia no orsamentu estadu.
La’o Hamutuk mós apela ba Parlamentu Nasionál, setór privadu, kooperativa, agrikultór, juventude, instituisaun akadémika, organizasaun sosiedade sivíl no komunidade sira atu partisipa ativamente iha debate nasionál kona-ba futuru ekonomia Timor-Leste.
Diversifikasaun ekonómika presiza lideransa polítika, planeamentu bazeia ba evidénsia, responsabilidade fiskál, transparénsia no partisipasaun públika. Maibé, susesu depende mós ba vontade no kapasidade atu transforma patrimóniu no rekursu ne’ebé iha agora sai investimentu ne’ebé haforsa povu nian kapasidade atu prodús, transforma, inova no moris ho dignidade.
Timor-Leste iha direitu no responsabilidade atu hili dalan dezenvolvimentu ne’ebé garante katak patrimóniu naturál no rekursu públiku sira serve interese povu ohin loron no jerasaun sira tuir mai. Diversifikasaun ekonómika tenke sai estratéjia atu hamenus dependénsia ba petróleu, haforsa soberania ekonómika no harii ekonomia ne’ebé produtiva, justa, sustentável no reziliente.
La’o Hamutuk hein katak Policy Brief ida ne’e bele kontribui ba diálogu polítika no debate públiku kona-ba transformasaun estrutura ekonomia Timor-Leste — husi dependénsia aas ba rekursu naun renovavel ba ekonomia ne’ebé bazeia liu tan ba kapasidade produtiva doméstika, koñesimentu, traballu, inovasaun, komunidade no rekursu sustentável.
Bele hetan, lee no fahe dokumentu Policy Brief kompletu.


